Archív kategorií: spoločnosť

Po stopách rysa

Obrázok z fotopasce Hnutí Duha

Naša skupina sa zastavila na lesnom chodníčku pod horským hrebeňom. Celodenný pobyt v lese nás primäl obuť si pevné topánky, dlhé vlasy mám zapletené do vrkoča, plecia nám chránia plášte do dažďa a v plecniakoch je okrem proviantu a monočlánkov aj fotopasca, ktorá má na svedomí zopár rysov a vlkov. Pri páse nemám nôž ani náboje, zato náprsné vrecko ukrýva telefón s fotoaparátom.

Pokračovať na Po stopách rysa

Ako sa pripraviť o občiansky preukaz

Občiansky preukaz Československej socialistickej republiky
Občiansky preukaz Československej socialistickej republiky

Je to červené a dievčatá to dostávajú v pätnástich. Čo je to? Táto dvojzmyselná hádanka z osemdesiatych rokov narážala na občiansky preukaz. Bola to veľká červená knižka s levom s dvoma chvostami a päťcípou hviezdou nad hlavou.

Mne môj prvý občiansky slávnostne odovzdali tiež pri príležitosti pätnástych narodenín. Príslušník verejnej bezpečnosti nás poučil o povinnostiach spojených s jeho vlastníctvom. Jeden spolužiak sa vtedy opýtal, či musí mať občiansky pri sebe aj keď ide vysypať smeti. Príslušník sa krátko zamyslel a nakoniec povedal, že by sa mohol stať svedkom trestného činu a musel by sa legitimovať. Odpoveď preto znela áno. Roky mi pri vynášaní smeti zo zadného vrecka riflovej miniskune vytŕčala červená hviezda. Oslobodili ma až sáčky na smeti.

Pokračovať na Ako sa pripraviť o občiansky preukaz

Môj poldom, môj hrad

img_9784-1Pred rokom by mi ani nenapadlo, že si kúpim dom. Ani poldom. Byt v paneláku bol oveľa vhodnejší pre môj životný štýl. Nechápala som ľudí, ktorí sa sťahovali mimo mesto, len aby boli vo vlastnom bungalove. Ale prišlo spontánne rozhodnutie a mám půldomek aj s malou záhradkou.
img_9788  Keď mi pôvodní majitelia odovzdávali kľúče od vyprataného domu, skonštatovali: “Je to ruina.” Nepripúšťala som si to. “Mám funkcionalistickú nehnuteľnosť na zvlnenom teréne s krásnym výhľadom”, opakovala som si.

Pokračovať na Môj poldom, môj hrad

Námorník od Čierneho mora

img_9718Žeňov otec má 104 rokov. Bol vojak. Zúčastnil sa Fínskej vojny, bojoval vo Veľkej vlasteneckej vojne a prežil aj blokádu Leningradu.

Žeňa bol celý život na mori.  Pochádza z Odesy, hlavného mesta humoru v bývalom Sovietskom zväze. Jeho loď sa zvyčajne plavila z Litvy. Dostal sa na Kubu, do Afriky, Anglicka, Španielska, Južnej Ameriky a aj Antarktídy. Ale veľmi s ľuďmi do kontaktu neprišiel. Hovorí, že sovietski námorníci na to neboli. Nemal ani ženu v každom prístave. Rodinu mal doma v Odese. Sukničkárom sa preto stal až po návrate z mora.

Pokračovať na Námorník od Čierneho mora

Euro for baby

Nechceli sme sa pridať k tisíckam dovolenkárov. Cestou do Mostaru cez južné Slovensko sme videli výhradne autá so ŠPZ začínajúcou KN a cudzinci neboli až do Bosny a Hercegoviny. Chvíľu po prekročení bosenskej hranice sme zašli na čevapy s kajmakom. Bola som vo vytržení zo zmeny krajiny a reči. Pár hodín cesty a sme v inom svete. Práve som sa nadýchla, aby som to povedala nahlas, ale vdýchla som čevapy a namiesto preslovu som sa rozkašľala.

Pokračovať na Euro for baby

Návšteva u islandského biskupa

DSC_0277
Na Island priletel lietadlom. Foto Marek Farkaš

Mama účastníka nášho zájazdu Števka,  spomínala, že na Islande žije jeden Slovák, dokonca biskup a kázala mu ho pozdravovať. Podarilo sa. Pred katedrálou v Reykjavíku na nás zapískal kňaz v kapucínskom rúchu s ružovou okrúhlou čiapočkou na hlave. Bol to biskup Dávid Tencer.

 

Pokračovať na Návšteva u islandského biskupa

Na káve v Mostare

Káva v Mostare
Káva v Mostare

Štyristo rokov nadvlády Osmanskej ríše na území dnešnej Bosny a Herzegoviny sa odzrkadlilo aj na spôsobe prípravy kávy.
„Ľudia tu kávu nepijú na povzbudenie. Je to spôsob ako si pre seba ukradnúť pätnásť minút. Uznávaná ospravedlnenka pre rodinných príslušníkov i zamestnávateľa.“ hovorí mi tmavovlasá dievčina v tureckých nohaviciach, keď predo mňa pokladá kávu. Sme v Mostare. Sedíme priamo pri Starom moste, podľa ktorého sa mesto volá. Je obliehaný turistami, ale v tejto malej pražiarni je kľud. Tu sa zastavil čas. Z kaviarne máme výhľad na mešitu, ktorú navštevujú turisti aj veriaci.

Pokračovať na Na káve v Mostare

.kvartál – jedinečný štvrťročník

Od marca sme sa raz týždenne stretávali na Partizánskej ulici, v Bratislave, v budove kde sídli redakcia .týždňa. Štefan Hríb nám, účastníkom Mediálnej školy, vysvetlil pojem názorová publicistika a aj v čom sa mýlia na katedre žurnalistiky. S Robom Cserem sme okrem vizuálnych ikon prebrali aj parchantov a vdovy. Eugen Kor- da nám predviedol svoj nezameniteľný štýl videoreportáže. Elena Akácsová rozniesla na kopytách naše články do rubriky Lifestyle. Mário Homolka nám prezradil technické fígle na dosiahnutie autenticity vo videoreportáži. Boris Németh nám v praxi ukázal ako fotiť, keď sme hľadali kotlebovcov na Horehroní. S Michalom Magušinom sa diskusia neustále stáčala k ženským prsiam.

jedinečný štvrťročník
jedinečný štvrťročník