Archív kategorií: spoločnosť

Deň bačovej ženy

Z mesta na kopanice

Obúvam si gumáky a niečo ma zašteklí na palci. Vyzujem si nízku čižmičku a vysypem z nej rozospatého svrčka. Som pripravená ísť na rannú obchôdzku ovocného sadu.

Ovocný sad u Harušťákov

Voláme ho tak, aj keď v ňom rastie iba zopár stromov. Ale v krátkej tráve už vidno farebné kolíky. Označujú miesta, kde o pár týždňov zasadíme ovocné stromy a kríky.

Ovocný ström čerešňa
Tu bude ovocný strom.

 

 

Záchrana pre motýle

Prichádzam ku starej hruške. Je obrastená šípkami a hustými černicami. Sú sladké, nezobrala som si hrnček, tak ich aspoň zopár zjem. Z jednej strany sú kríky preriedené. Ležia tu ovce. Spokojne prežúvajú. Pomáhajú nám, aby sa sem vrátili vzácne motýle. Vedie ich Valaška. Má len jeden roh. To jej neprekáža zjednať si poriadky v stáde štýlom baran – baran – buc. Nezľakla sa ma a stádo spokojne leží. 

Ovce Kent
Tri Angličanky po sieste.

Na lúke je zopár húb. Okrem hlavičiek prašiviek je vidno aj pečiarka. Radšej si to overím v atlase, ale beriem ju so sebou.

 Obchádzam oplotník a pár krokov za mnou sa plížia susedove mačky. Správajú sa ako skúsené šelmy. Vyzerajú úplne inak ako, keď prídu pýtať mliečko. Začujeme jastraba alebo sokola myšiara, ešte sme sa bližšie nezoznámili. Mačiatka sa rýchlo poberú do bezpečia.

Zber hrušiek

Pod obsypanými jabloňami leží kopa jabĺčok. Sú ešte kyslé a ovciam chutia menej ako hrušky. Obvzlášť jedna huňatá Angličanka sa vyzná. Započuje tupý úder plodu o zem a rozbehne sa k nemu aj z veľkej diaľky. Veľké telo sa rozvlní. Predné nohy spojí a z profilu je vidno, že chvíľkami aj letí. Hrušku zoberie do zubov. Nadhodí si ju a vášnivo schrúme. Angličanka občas zabudne, že patrí k stádu a odváži sa prísť bližšie. Chlieb jej nechutí, ale je zvedavá. Potom si asi zasa uvedomí, že je ovca a beží naspäť k Valaške.

Hrušky na strome
Lákavé hrušky

Pozbieram pár orechov a odpadkov. Našťastie je ich v sade menej ako v úvoze bývalej cesty, kde sme nazbierali desiatky vriec fliaš od oleja, starých obalov od mlieka, či krabičku lieku na všetko – Dinylu.

Krabička od Dinylu
DINYL – liek proti bolesti hlavy. Pre niektorých sa stal príjemným návykom a potešením. Foto Zuzana Barysz

V stodole si zoberiem veľké nožnice a pílku a idem skrátiť prerastený orgován. Pri pílení musím riadne zabrať. Konáre sú husto poprerastané. Niečo sa mi zapichne do ruky. Je to černica. Nakoniec odrezané konáre odnášam do ohrady. Ovce majú rady zelené listy. Všetky stromy majú konáre do ich výšky obhrýzené. Posadím sa na trón pod altánkom a užívam si výhľad na Inovec.

Hlinená stodola s drevenými stenami
Stodolu pravidelne navštevujú ovečky, ukrýva zásobník s vodou.

 

Dobrovoľníci v sade

Náš hosť, Martin už v sade kosí a hrabe ostatnú, odkvitnutú trávu. V kopách sena spia celé kolónie svrčkov.  Ráno bol v dedine, pozrel ako rastú huby a nazbieral popadané orechy i hrušky.

Práca v sade
Ak si potrebujete niečo dobre premyslieť, dajte sa do hrabania sena.

 

 

Oprava stodoly

Idem na otočku do mesta a po návrate sa už pracuje aj v malej stodole. Prišiel Rado s chalanmi a dokončujú nosník z nepálených tehál. Vyobjímam sa so všetkými okrem Rada. Ten je celý od blata. Namiesto malty totiž používajú íl z tehál rozmiešaný s vodou. Už je dvanásť, najvyšší čas urobiť obed.

Odborník na hlinené stavby
Bahenný zábal na ruky

 

WasteFree – Bez odpadu

O hodinu chlapov odvolávam od práce. Spoločné stolovanie v altánku s výhľadom je náš rituál. Rozoberáme stavebné materiály. Vedie hlina. Pri káve preberieme aj politiku či tragédiu množstva odpadu. Teším sa, že máme kompost. Odkedy triedime odpad, odvážame podstatne menej vriec odpadu, po ktorých v aute zostávajú smradľavé mláčky.

Vytriedený odpad
Pri sade vedie stará cesta, ktorá bola roky používaná ako skládka. Foto: Zuzana Barysz.

Je čas vrátiť sa do práce. Riadky na mohutnom nosníku pribúdajú pomaly. Chalani sa činia, ale zostanú aj na večeru. Urobím placky pre všetkých. Brankovi, bačovi od Harušťákov sa podarilo z okolitých kopaníc doviezť dostatočné množstvo tehál. Z búračky ďalšej rozpadnutej stodoly to nešlo. Branko dal s chalanmi dole škridlu. Ďalej nepokračovali. V konštrukcii strechy bolo papierové hniezdo. Okolo lietali sršne. Máme rešpekt.

Prechádzka baču so ženou v sade.
Bača so ženou

 

Jabĺčkový rôsol

Chystám sa experimentovať s jablčným rôsolom. Je podľa receptu z roku 1958. Obrátila som stoličku hore nohami. Na nohy som uviazala šnúrkami plátno. Už cez neho kvapká šťava z popadaných jabĺčok. Zajtra ju budem redukovať.

Kuchynská priprava rôsolu
Domáce laboratórium

 

Večer v sade

Trošku sa ochladilo. Vôňu placiek cítia aj chlapi v sade. Dokončujú posledné detaily predtým, ako padne tma. Odfotím si ich rozozsmiatych pred hotovým nosníkom. Ovce sa pri nich zhromáždili a uznanlivo si ich obzerajú. Dokonca z lúky pod sadom nazízajú tri srnky.

Hlinený múr
Murári, ktorí veria, že rovné tvary nie sú prirodzené.

Pri večeri sa už na nebi mihajú netopiere. Do toho bzučia sršne na večernom výlete. Ak by sa ukázala ešte líška na svojej večernej obchádzke, mali by sme to komplet. Vyprevadíme s Martinom chlapov. Už je úplná tma. V noci počuť zobudených svrčkov a sem tam plačlívý spev kuvika

Tu bude ovocný sad
Odtiaľto nos chodia pozorovať srnky.

Po stopách rysa

Obrázok z fotopasce Hnutí Duha

Naša skupina sa zastavila na lesnom chodníčku pod horským hrebeňom. Celodenný pobyt v lese nás primäl obuť si pevné topánky, dlhé vlasy mám zapletené do vrkoča, plecia nám chránia plášte do dažďa a v plecniakoch je okrem proviantu a monočlánkov aj fotopasca, ktorá má na svedomí zopár rysov a vlkov. Pri páse nemám nôž ani náboje, zato náprsné vrecko ukrýva telefón s fotoaparátom.

Pokračovať na Po stopách rysa

Ako sa pripraviť o občiansky preukaz

Občiansky preukaz Československej socialistickej republiky
Občiansky preukaz Československej socialistickej republiky

Je to červené a dievčatá to dostávajú v pätnástich. Čo je to? Táto dvojzmyselná hádanka z osemdesiatych rokov narážala na občiansky preukaz. Bola to veľká červená knižka s levom s dvoma chvostami a päťcípou hviezdou nad hlavou.

Mne môj prvý občiansky slávnostne odovzdali tiež pri príležitosti pätnástych narodenín. Príslušník verejnej bezpečnosti nás poučil o povinnostiach spojených s jeho vlastníctvom. Jeden spolužiak sa vtedy opýtal, či musí mať občiansky pri sebe aj keď ide vysypať smeti. Príslušník sa krátko zamyslel a nakoniec povedal, že by sa mohol stať svedkom trestného činu a musel by sa legitimovať. Odpoveď preto znela áno. Roky mi pri vynášaní smeti zo zadného vrecka riflovej miniskune vytŕčala červená hviezda. Oslobodili ma až sáčky na smeti.

Pokračovať na Ako sa pripraviť o občiansky preukaz

Môj poldom, môj hrad

img_9784-1Pred rokom by mi ani nenapadlo, že si kúpim dom. Ani poldom. Byt v paneláku bol oveľa vhodnejší pre môj životný štýl. Nechápala som ľudí, ktorí sa sťahovali mimo mesto, len aby boli vo vlastnom bungalove. Ale prišlo spontánne rozhodnutie a mám půldomek aj s malou záhradkou.
img_9788  Keď mi pôvodní majitelia odovzdávali kľúče od vyprataného domu, skonštatovali: “Je to ruina.” Nepripúšťala som si to. “Mám funkcionalistickú nehnuteľnosť na zvlnenom teréne s krásnym výhľadom”, opakovala som si.

Pokračovať na Môj poldom, môj hrad

Námorník od Čierneho mora

img_9718Žeňov otec má 104 rokov. Bol vojak. Zúčastnil sa Fínskej vojny, bojoval vo Veľkej vlasteneckej vojne a prežil aj blokádu Leningradu.

Žeňa bol celý život na mori.  Pochádza z Odesy, hlavného mesta humoru v bývalom Sovietskom zväze. Jeho loď sa zvyčajne plavila z Litvy. Dostal sa na Kubu, do Afriky, Anglicka, Španielska, Južnej Ameriky a aj Antarktídy. Ale veľmi s ľuďmi do kontaktu neprišiel. Hovorí, že sovietski námorníci na to neboli. Nemal ani ženu v každom prístave. Rodinu mal doma v Odese. Sukničkárom sa preto stal až po návrate z mora.

Pokračovať na Námorník od Čierneho mora

Euro for baby

Nechceli sme sa pridať k tisíckam dovolenkárov. Cestou do Mostaru cez južné Slovensko sme videli výhradne autá so ŠPZ začínajúcou KN a cudzinci neboli až do Bosny a Hercegoviny. Chvíľu po prekročení bosenskej hranice sme zašli na čevapy s kajmakom. Bola som vo vytržení zo zmeny krajiny a reči. Pár hodín cesty a sme v inom svete. Práve som sa nadýchla, aby som to povedala nahlas, ale vdýchla som čevapy a namiesto preslovu som sa rozkašľala.

Pokračovať na Euro for baby

Návšteva u islandského biskupa

DSC_0277
Na Island priletel lietadlom. Foto Marek Farkaš

Mama účastníka nášho zájazdu Števka,  spomínala, že na Islande žije jeden Slovák, dokonca biskup a kázala mu ho pozdravovať. Podarilo sa. Pred katedrálou v Reykjavíku na nás zapískal kňaz v kapucínskom rúchu s ružovou okrúhlou čiapočkou na hlave. Bol to biskup Dávid Tencer.

 

Pokračovať na Návšteva u islandského biskupa