Lucie Meisner

'Be yourself, everyone else is already taken.' Oscar Wilde

Author: Lucie (page 1 of 2)

Čo nového na Islande

Hafnafjordur

Môj prvý týždeň na Islande sa začal v Hafnafjordur. Cestou autobusom do Reykjavíku 101, v podstate nezbadáte, že by ste prechádzali rôznymi mestami. Ale iba ak sa nevyznáte.

Podľa ľútostného výrazu mojich spolusediacich v klube umiestnenom v Reykjavík 101 som pochopila, že bývam prinajlepšom v Záhorskej Bystrici.

Boli sme na nahrávaní podcastu Icestralia. Je to Stand up comedy s kráľom čierneho humoru Hugleikurom Dagssonom a Austrálčanom Jonom Duffym. Klub Húrra ešte o ôsmej zíval prázdnotou. Pili sme silné islandské pivo Einstök, Hugleikur sa pripravoval na bare.

Continue reading

Poľovačka na polárnu žiaru

Mali sme veľké šťastie na počasie, takže sme za pár dní stihli zjesť plno rýb, pozrieť najsevernejšie hlavné mesto, sopky, gejzíry, ľadovec, útesy a pláže v Atlantiku, cítiť vôňu geotermálnych javov, továreň na pletenie svetrov a okúpať sa v termálnej vode.

Videli sme na Zlatom okruhu vodopád Gulfoss a gejzír Strokkur. Obišli sme kalderu Kerid a okúpali sme sa aj v bazéne Flúðir, na mieste, kde sa prví Islanďania učili plávať. Večer patril Reykjavíku s ochutnávkou pylsur – hot dogu v stánku, kde jedol aj Bill Clinton.

Continue reading

Po stopách rysa

Obrázok z fotopasce Hnutí Duha

Naša skupina sa zastavila na lesnom chodníčku pod horským hrebeňom. Celodenný pobyt v lese nás primäl obuť si pevné topánky, dlhé vlasy mám zapletené do vrkoča, plecia nám chránia plášte do dažďa a v plecniakoch je okrem proviantu a monočlánkov aj fotopasca, ktorá má na svedomí zopár rysov a vlkov. Pri páse nemám nôž ani náboje, zato náprsné vrecko ukrýva telefón s fotoaparátom.

Continue reading

Ako sa pripraviť o občiansky preukaz

Je to červené a dievčatá to dostávajú v pätnástich. Čo je to? Táto dvojzmyselná hádanka z osemdesiatych rokov narážala na občiansky preukaz. Bola to veľká červená knižka s levom s dvoma chvostami a päťcípou hviezdou nad hlavou.

Mne môj prvý občiansky slávnostne odovzdali tiež pri príležitosti pätnástych narodenín. Príslušník verejnej bezpečnosti nás poučil o povinnostiach spojených s jeho vlastníctvom. Jeden spolužiak sa vtedy opýtal, či musí mať občiansky pri sebe aj keď ide vysypať smeti. Príslušník sa krátko zamyslel a nakoniec povedal, že by sa mohol stať svedkom trestného činu a musel by sa legitimovať. Odpoveď preto znela áno. Roky mi pri vynášaní smeti zo zadného vrecka riflovej miniskune vytŕčala červená hviezda. Oslobodili ma až sáčky na smeti.

Continue reading

Ako si pozrieť polárnu žiaru na Islande

Podľa niektorých médií je túto zimu posledná šanca vidieť polárnu žiaru pred tým, ako sa odmlčí na desaťročie. Končí sa obdobie častých a intezívnych erupcií. 

Aurora Borealis má meno podľa rímskej bohyne úsvitu Aurora a gréckeho pomenovania pre severný vietor – Boreas. Intenzívna žiara sa pravdepodobne vráti až v roku 2024. Do polovice apríla 2016, ponúka svetelné divadlo na oblohe Island. Avšak, aj napriek tomu, že za polárnou žiarou precestujete vyše 3000 km, nie sú ale žiadne záruky, že ju uvidíte. Príroda sa riadi vlastnými pravidlami. Lepšiu predstavu vám dotvorí predpoveď . Dôležitá je jasná obloha.

Continue reading

Môj poldom, môj hrad

img_9784-1Pred rokom by mi ani nenapadlo, že si kúpim dom. Ani poldom. Byt v paneláku bol oveľa vhodnejší pre môj životný štýl. Nechápala som ľudí, ktorí sa sťahovali mimo mesto, len aby boli vo vlastnom bungalove. Ale prišlo spontánne rozhodnutie a mám půldomek aj s malou záhradkou.
img_9788  Keď mi pôvodní majitelia odovzdávali kľúče od vyprataného domu, skonštatovali: “Je to ruina.” Nepripúšťala som si to. “Mám funkcionalistickú nehnuteľnosť na zvlnenom teréne s krásnym výhľadom”, opakovala som si.

Continue reading

Námorník od Čierneho mora

Žeňov otec má 104 rokov. Bol vojak. Zúčastnil sa Fínskej vojny, bojoval vo Veľkej vlasteneckej vojne a prežil aj blokádu Leningradu.

Žeňa bol celý život na mori.  Pochádza z Odesy, hlavného mesta humoru v bývalom Sovietskom zväze. Jeho loď sa zvyčajne plavila z Litvy. Dostal sa na Kubu, do Afriky, Anglicka, Španielska, Južnej Ameriky a aj Antarktídy. Ale veľmi s ľuďmi do kontaktu neprišiel. Hovorí, že sovietski námorníci na to neboli. Nemal ani ženu v každom prístave. Rodinu mal doma v Odese. Sukničkárom sa preto stal až po návrate z mora.

Continue reading

Nekonečná cesta z Užhorodu do Košíc

Zvyčajne spomínam na detské časy s príjemnou nostalgiou, ale prechod hraníc vždy sprevádzal nepríjemný pocit v žalúdku. Trvalo mi roky, kým som si naň pri ceste do Hainburgu nespomenula. Až slovenskí colníci vo Vyšnom Nemeckom mi ho pripomenuli.

Continue reading

Euro for baby

Nechceli sme sa pridať k tisíckam dovolenkárov. Cestou do Mostaru cez južné Slovensko sme videli výhradne autá so ŠPZ začínajúcou KN a cudzinci neboli až do Bosny a Hercegoviny. Chvíľu po prekročení bosenskej hranice sme zašli na čevapy s kajmakom. Bola som vo vytržení zo zmeny krajiny a reči. Pár hodín cesty a sme v inom svete. Práve som sa nadýchla, aby som to povedala nahlas, ale vdýchla som čevapy a namiesto preslovu som sa rozkašľala.

Continue reading

Návšteva u islandského biskupa

Mama účastníka nášho zájazdu Števka,  spomínala, že na Islande žije jeden Slovák, dokonca biskup a kázala mu ho pozdravovať. Podarilo sa. Pred katedrálou v Reykjavíku na nás zapískal kňaz v kapucínskom rúchu s ružovou okrúhlou čiapočkou na hlave. Bol to biskup Dávid Tencer.

DSC_0277

Na Island priletel lietadlom. Foto Marek Farkaš

 

Continue reading

Older posts

© 2017 Lucie Meisner

Theme by Anders NorenUp ↑