Občiansky preukaz Československej socialistickej republiky

Občiansky preukaz Československej socialistickej republiky

Je to červené a dievčatá to dostávajú v pätnástich. Čo je to? Táto dvojzmyselná hádanka z osemdesiatych rokov narážala na občiansky preukaz. Bola to veľká červená knižka s levom s dvoma chvostami a päťcípou hviezdou nad hlavou.

Mne môj prvý občiansky slávnostne odovzdali tiež pri príležitosti pätnástych narodenín. Príslušník verejnej bezpečnosti nás poučil o povinnostiach spojených s jeho vlastníctvom. Jeden spolužiak sa vtedy opýtal, či musí mať občiansky pri sebe aj keď ide vysypať smeti. Príslušník sa krátko zamyslel a nakoniec povedal, že by sa mohol stať svedkom trestného činu a musel by sa legitimovať. Odpoveď preto znela áno. Roky mi pri vynášaní smeti zo zadného vrecka riflovej miniskune vytŕčala červená hviezda. Oslobodili ma až sáčky na smeti.

Ja aj občiansky sme sa odvtedy zmenili. Mne pribudlo zopár vrások a z tmavo červenej knižky sa stala kartička s čipom. Boli sme stále spolu. Ale dnes, po vyše tridsiatich rokoch nás rozdelili. Nemám trvalé bydlisko na území SR, tak si ho na Polícii zobrali späť. Podľa Zákona o občianskych preukazoch je občan povinný odovzdať neodkladne občiansky preukaz okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu, ak ukončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Nebude mi chýbať legitimovanie sa občianskym na vrátniciach. Aj keď, zvykli sme si na seba. Pri pomyslení, že oň prídem som zatlačila slzu. Stala som sa slovenským občanom bez občianskeho preukazu.